Policajná akcia

„Pomoc, pomoooc!“ Začula som z vedľajšej kancelárie, kde zrovna pracovala moja kolegyňa na dokumentoch o neznámom páchateľovi za pokus o znásilnenie. Bežala som do pracovne, kde som videla, ako nejaký chlap vyzlieka moju kolegyňu a snaží sa zasunúť do nej svoj penis.

„Hej! Okamžite z nej zlez!“ Okríkla som ho, chytila ho zozadu za tričko a odhodila preč. Podozrivý sa dal na útek a tak som sa rozbehla za ním. Avšak nedobehla som ho, a tak som sa vrátila späť, skontrolovať kolegyňu či je v poriadku.

„Si v pohode? Neurobil ti nič?“ Spýtala som sa a prezrela si ju.

„Áno, ďakujem, keby si neprišla, neviem čo by som urobila.“ Povedala mi zo slzami v očiach. „Objavil sa tu z ničoho nič.“ Pohladila som ju po chrbte.

„Počkaj, nechal tu odtlačky, držal sa stola.“ Povedala som a už aj som sa snažila zobrať odtlačky. Podarilo sa to a odtlačky som už aj mala. Pán už bol zatknutý za znásilnenie, ale nikdy ho neodsúdili. A moja kolegyňa spoznala jeho tvár. Možno je na čase aby si odsedel pár rokov. Pomyslela som si a už aj som začala spisovať zatykač. Moja kolegyňa si vyžiadala, aby ho osobne mohla ísť zatknúť, hajzla. Po pár hodinách sme podklady mali vybavené a mohli sme ísť na večernú zatýkačku.

Zaklopali sme na dvere. Všimla som si, že moja kolegyňa je značne nervózna.

„Bude to v poriadku, uvidíš. Nechaj to na mňa, ja mu to vysvetlím.“ Usmiala som sa na ňu a vtom sa otvorili dvere. „Pane, ste zatknutý.“ Oznámila som mužovi, ktorý predo mnou stál s pivom a len v trenkách. „Oblečte sa a idete s nami na stanicu.“ Muž sa zrazu rozbehol smerom do domu. „Stojte!“ Zakričala som naňho a chcela som sa za ním rozbehnúť, no moja kolegyňa bola rýchlejšia. Všimla som si bránku vedľa domu a tak som sa priblížila k nej. Náš násilník vybehol z dverí a vtedy som ho zložila k zemi. Hodila som sa mu na chrbát a sadla si naňho obkročmo. Hlavu som mu držala silno pri zemi.

„Daj ruky za chrbát. Okamžite!“ Zakričala som na muža, no on nevyzeral, že by chcel spolupracovať. Skrútila som mu teda najskôr pravú ruku za chrbtom a potom aj ľavú. Nasadila som mu putá a zacvakla som ich tak silno ako to len šlo. A potom som ho vytiahla na nohy. Celý čas sa snažil brániť a sykol, keď som ho potiahla za putá. Kolegyňa už stála pri mne a odviedli sme ho spoločne do auta, kde sme ho hodili na zadné sedadlo. Sadli sme si dopredu a vyrazili späť na stanicu.

Vo vypočúvacej miestnosti:

„Niet pochýb o tom, že ten, kto má na svedomí pokusy o znásilnenia ste vy. Máme dvoch očitých svedkov a Vaše odtlačky na našej stanici vám moc nepridajú na súde. Ale máme pre vás dobrú ponuku.“ Povedala som mužovi sediaceho oproti mne a spútaného. „Užiješ si niečo, čo si chcel predviesť ty sám.“ Usmiala som sa naňho a na stôl som položila svoje nožičky, ktoré som si práve vyzula z lodičiek. „Budeš ich sať, bozkávať a prosiť pri tom o odpustenie a ďakovať mi, že som ťa na mieste nevykastrovala za to, akú nechutnosť si sa snažil previesť.“ Muž sa najskôr zdráhal, ale keď mu moja kolegyňa chytila hlavu a hlavu mu zatlačila k mojim nožkám, začal. Najskôr sa stále zdráhal, ale nakoniec mi začal bozkávať nožky. Oprela som sa dozadu na stoličku a užívala si krásne bozkávanie.

„Strč si ich do úst.“ Zašepkala mu do ucha moja kolegyňa a keď to urobil, hlavou mu začala kmitať hore dole. Bolo to vtipné a ja som neudržala smiech. Násilník je násilne prinútený niečo robiť. Vystriedala som nožky a potom sme ho donúlili mi ich vysušiť. Pekne na ne fúkal až kým neboli úplne suché a on červený ako repa.

„Vieš, spomínali sme síce, že máme dohodu, ale nepovedali sme ti akú. Síce ťa teraz necháme ísť, ale len jedným smerom. Zachvíľu príde strážnik a odvedie si ťa za mreže, do chládku. Znásilňovačov tam majú radi. Určite si s tými sympatickými pánmi pokecáš.“ Zasmiali sme sa obe a už aj sme počuli klopanie na dvere. Pri pohľade do mužových očí, plných strachu ma až hrialo pri srdiečku, aký dobrý čin sme práve urobili.